Hospodárenie vlády „od buka do buka“ pokračuje, už sa na to nemôže pozerať ani guvernér NBS a to bol financminister za stranu SMER. To naznačuje mnohé. Indícií, že sa to celé uberá nesprávnym smerom pod taktovkou SMERu, je však viacero.
Aby zlých správ nebolo málo, nedávno bola zverejnená nasledovná štatistika:
Výsledky hospodárenia firiem, ktoré aktuálne zverejnili svoje účtovné závierky preukazujú, že na jednej strane došlo v porovnaní s rokom 2022 k miernemu nárastu tržieb, avšak došlo k poklesu vykázaného zisku a následne aj odvedenej dane z príjmu, konkrétne:
- Rast tržieb sa v roku 2023 spomalil. Kým v roku 2022 rástli medziročne o 15 %, tak v roku 2023 narástli tržby spoločností len o 3 %.
- Čistý zisk spoločností sa znížil o 4 %, zatiaľ čo v roku 2022 medziročne rástol o 12 %.
- Firmám klesla aj splatná daň z príjmu právnických osôb, a to o 15 %. Pre porovnanie, minulý rok medziročne rástla o 11 %.
Preložené do reči neekonóma
Daň z príjmov je dôležitou súčasťou príjmov štátneho rozpočtu. Zníženie ziskov znamená nižší odvod dane z príjmov. To je ale problém. Vyplácanie dôchodkov a miezd štátnych zamestnancov (okrem iného) závisí práve na príjmoch štátneho rozpočtu. Keď nie sú prostriedky, nie sú dôchodky ani mzdy. Takže to musí vláda vyriešiť.
Aké má možnosti?
Táto vláda to rieši najjednoduchším možným spôsobom, požičiava si. Pôžičky však nie sú zdarma, cena peňazí je dnes úplne inde ako pred pár rokmi. Takže vrátime podstatne viac, ako si požičiame. Na splácanie pôžičiek je potrebné zabezpečiť príjmy štátu, ktoré okrem iného, prichádzajú aj zo zaplatených daní zo zisku firiem a tie poklesnú. Pri dlhodobo vyšších výdajoch štátu ako príjmoch dochádza k neustálemu nabaľovaniu dlhu a to je z dlhodobého hľadiska neudržateľné.
Druhá možnosť je opätovné zníženie príspevkov do druhého dôchodkového piliera. V tom je dnes 15 mld €. Nebyť vlády SMERu, mohlo to byť viac ako 30 mld €. Nakoniec sa možno dočkáme nie iba zníženia príspevkov do druhého piliera, ale úplného zrušenia nasporených prostriedkov na výplatu dôchodkov budúcim zodpovedným dôchodcom, ktorí sa nechcú spoliehať iba na dôchodok od štátu. Jednoducho povedané, vláda „vybieli“ všetky úspory ľudí a použije ich na krytie svojich potrieb. Ak použije niekto slovo znárodnenie, tak má v podstate pravdu.
Treťou možnosťou je zvyšovanie daní a poplatkov. K tomuto kroku sa vláda už odhodlala, najmä v oblasti poplatkov, ktoré v niektorých prípadoch vzrástli o stovky percent. Ako to bude s daňami, to uvidíme, podľa môjho názoru, v relatívne krátkej dobe. Zvyšovanie DPH je nateraz, podľa vyjadrenia predsedu vlády, pozastavené, takže si to „odnesú“ ľudia zrejme na iných daniach. Zvyšovanie daní, najmä z príjmov, je však účinné iba do určitej miery. Platí zásada, že čím vyššia daňová sadzba, tým nižšia ochota platiť dane. Pri vysokom daňovom zaťažení ľudia a firmy odchádzajú za prácou a podnikaním do zahraničia a tento štát tým pádom prichádza o značnú časť príjmov.
Ďalšou možnosťou je úspora na strane vládnych výdavkov a k tomu sa vláda zatiaľ neodhodlala. Práve naopak, svoje príjmy si po voľbách značne upravili…a nie smerom nadol.
Druhé Grécko?
Keď sa nám pri tomto „type hospodárenia“ minú všetky peniaze, musí prísť niekto, kto to celé skonsoliduje, inak hrozí krajine bankrot. To je proces, ktorý ľavicová populistická vláda robiť nevie. Ktorá ľavicová vláda by mala odvahu zaviesť systémové reformy tak, ako to urobil Dzurinda po Mečiarovom šafárení, bez ktorých to dlhodobo fungovať nemôže? My máme práve takú vládu, ktorá tú odvahu nemá alebo to robiť nevie. A možno by aj vedela, ale nechce, pretože to neprináša politické plusové body. Keď spadneme na úplné dno, bude musieť prísť niekto, kto to robiť vie a dokáže robiť aj nepopulárne opatrenia. Ak to niekto na seba prevezme, dlhodobú podporu mať však určite nebude, ľuďom sa to páčiť nebude. Kto by si už len chcel „uťahovať opasok“? V tom momente sa kruh uzatvorí, pretože sa vrátia tí, ktorí sú vo vláde teraz a budú opätovne bezbreho míňať to, čo zabezpečil niekto iný…
Tak čo tedar robiť?
Teraz bude len na nás, či to tu necháme celé spadnúť a budeme riskovať úplný prepad životnej úrovne alebo tu budeme chcieť mať niečo dlhodobo fungujúce. A ako to môžeme ovplyvniť? No vo voľbách…. Do najbližších volieb (2027) je však ešte ďaleko a každý príčetný človek musí tušiť, že pri tomto štýle „riadenia štátu“, sa tu môžu udiať škody takého rozsahu (vhodnejšie je asi vyjadrenie, že sa tu nie možno udejú, ale že sa určite udejú), že náprava bude trvať dlho a bude bolieť…veľmi.
A toto my chceme???